Slovensko je druhé v počte väzňov na 100-tisíc obyvateľov!
Slovenská republika má druhý najväčší počet väznených osôb v prepočte na 100 000 obyvateľov spomedzi krajín Európskej únie. Index väznených osôb vzrástol zo 184 na 100 000 obyvateľov v roku 2011, na 195 väznených osôb na 100 000 obyvateľov v roku 2020. Vyplýva to z prílohy správy o plnení úloh vyplývajúcich z aktualizovanej Koncepcie väzenstva SR na roky 2011 až 2020 za rok 2020.
Najviac väznených na 100.000 obyvateľov má v EÚ Litva (216), najmenej Slovinsko a Fínsko (53). “K 31. decembru 2020 bolo v 18 ústavoch zboru umiestnených 8862 odsúdených a 1657 obvinených,” spresnili v správe s tým, že hoci oproti roku 2011 poklesol počet trestných činov o tretinu, neprejavilo sa to poklesom počtu osôb vo výkone väzby alebo výkone trestu odňatia slobody.
Percentuálne využitie ubytovacích kapacít pre osoby vo výkone väzby je na úrovni 99,9 percenta, pre osoby vo výkone trestu až 103,1 percenta. Zo správy vyplýva, že problémy s naplnenosťou väzenských objektov sa Zbor väzenskej a justičnej stráže (ZVJS) snažil riešiť rozšírením profilácie jednotlivých ústavov. “Hoci kapacita väzenských objektov narástla z 10.615 miest v roku 2011 na 11.625 miest, ide o kapacitu pri minimálnej ubytovacej ploche tri a pol štvorcového metra pri väznených mužoch a štyri štvorcové metre pri väznených ženách a mladistvých,” dodali.
Redakčný názor
Ak klesne počet trestných činov o tretinu, logicky by mal klesnúť aj počet odsúdených. Ak to tak nie je, niekde v našom nápravno-výchovnom systéme máme problém. Dúfame, že počet obvinených a odsúdených nemá nijaký vplyv na hodnotenie justičných orgánov a už vôbec nie na ich mzdovú zložku. Predpokladáme, že za tejto vládnej koalície sa problém nevyrieši a zrejme sa ani nebude systémovo riešiť kvôli „rozviazaným rukám polície“, čo politici často zdôrazňujú. Niektorí politici sa dokonca tvária akoby sme mali nedostatok odsúdených…
Otrasné sú aj podmienky väzby, najmä tzv.kolúznej ako o tom svedčia správy zadržaných osôb, napríklad advokáta Rybára. V tejto súvislosti sa už ozvala aj slovenská komora advokátov. Druhou zašpinenou stranou tejto mince je dĺžka a zneužívanie kolúznej väzby ako pracovnej metódy prokuratúry. U nás v podstate nie je obmedzená, mnohí obvinení sú vo vyšetrovacej väzbe aj roky, kým v Česku to môže byť maximálne len tri mesiace a v Rakúsku dokonca len dva mesiace. Slovensko má rezervy, ale využívať ich na stíhanie osôb a obmedzovanie na ich slobode nebude asi na pulze doby 21.storočia.
Riešiť „nedostatočné kapacity“ väzníc pri tak smutnej štatistike je postavené už úplne na hlavu. Zmyslom vzťahu viny a trestu v modernej spoločnosti nie je samotný trest, ani jeho dĺžka, ale zmena vedomia tých spoluobčanov, ktorí prekročili prah zákona. Tak ako je to potrebné zmeniť v hlavách delikventov, rovnako je potrebné nový prístup zmeniť aj v hlavách kompetentných.
-RED3-
